BANSKÁ ST A NICA

Denisa Kollárová je absolventkou Ateliéru ilustrácie a voľnej grafiky Dušana Kállaya na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Venuje sa klasickým grafickým technikám najmä linorezu. V poslednej dobe aj na základe vlastnej životnej situácie pracuje najmä na detských ilustráciách. Je štiavnický pobyt využila na nerušené laborovanie v grafickej dielni a prácu na väčších, farených linorytoch.

Bohdan Heblík je grafický dizajnér a ilustrátor fungujúci aj pod prezývkou Kofila. Od reklamných spotov, plagátov, kampaní sa Bohdan utieka rád a často k streamovaniu a fyzický priestor strieda za ten digitálny. Jeho profesný záujem o filmový plagát ako médium sa zrkadlí v knihe, na ktorej pracuje už dva roky. V rámci rezidencie sa rozhodol knihu dokončiť.

Pred 3. covidovou vlnou Vás pozývame do ateliéru Svätopluka Mikytu na 3. poschodie do pracovných priestorov Banskej St a nice.
Od 16tej budete mať možnosť nahliadnuť do pracovného laboratória Mikytu a nad jeho najnovšími rozpracovanými prácami zo série “Nová príroda” diskutovať o zaujímavom ostatnom roku aj o blízkej budúcnosti v umeleckej prevádzke autora. Mikyta sa okrem kresby, grafiky intenzívne venoval zbieraniu artefaktov rôznych prírodnín z ktorých postupne vznikajú nové prostredia. Časti konárov, machov, koreňov, húb a iných prírodou, živlami či divokou zverov vytvorených “objektov” sú často inšpiračným základom pre ďalšie jeho premýšľanie.

Vznik diel zo série “Nová príroda” bol podporený formou štipendia z Fondu na podporu umenia.

Milan Houser (1971) je český vizuálny umelec. Žije v Brne. Pri tvorbe pracuje najmä s lakom a farbou, ich možnosťami, limitmi, správaním sa. Jeho maľby, menšie či väčšie sochárske objekty pokrývajú raz starostlivo inokedy divoko nalievané vrstvy lesklého laku, do ktorého primiešava farebné pigmenty či namleté kovové častice. Na výsledok svojho laborovania čaká dlhé mesiace. Lak schne, ohýba sa, vyfarbuje sa, kvapká, vytvára hĺbku. Milan Houser bol vôbec prvým rezidentom, ktorý Banská Stanica hostila v roku 2010. Po 11 rokoch sa k nám vracia a to rovno do grafickej dielne, kde vznikajú jeho prvé grafické práce.

Je to niečo ako kartová hra. Z jednej strany formát obrázku, reprodukcie diela, z druhej textové info, podivné správy informujúce o dianí vo svete v skorú jar roku 2020. Čas prebúdzajúcej sa krízy v znamení vírusu, ktorý nám poprehadzoval programy, plány aj ilúzie o bezpečnom mieste na život.
Katalóg Galérie DOMA, ktorá vznikla náhle na základe novej skúsenosti sme poskladali do formátu kariet, ktorých počet sa môže časom navyšovať. Zadnú stranu vypĺňa text – výber z titulov správ, ktoré sme denne nedočkavo hltali. S odstupom niekoľkých mesiacov sa nám mnohé z nich môžu zdať vymyslené, prehnané, bizardné.
Projekt Galérie DOMA a vydanie katalógu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

VÝSTAVA V KURÁTORSKEJ KONCEPCII ZUZANY BODNÁROVEJ A SVATOPLUKA MIKYTU PREDSTAVUJE TVORBU IMRICHA VANEKA.
Imrich Vanek (1931 – 2015) bol slovenský sochár pracujúci najmä v médiu keramiky. Modelovanie z hliny sa stalo pre 20ročného Vaneka formou arteterapie, po vážnom úraze (železničná havária v januári 1952), ktorá prerástla do hlbšieho záujmu a vyústila do prihlášky na umeleckú školu. Do Ateliéru keramiky a porcelánu prof. Otta Eckerta na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej nastúpil v roku 1956. Po štúdiu sa zamestnal v Rakovníckych keramických závodoch, kde nasledujúce 3 desaťročia realizuje (v spolupráci s architektami vďaka tzv. Hlave V.) veľkoformátové, keramické steny pre novovznikajúce kultúrne a obchodné centrá. Od roku 1989 monumentálnu tvorbu nahrádza práca ateliérová – komorná.