BANSKÁ ST A NICA

Zaujímaví ľudia, rôznorodé príbehy a miesta v Banskej Štiavnici v jednom dni. Príležitosť nazrieť do pracovného prostredia autorov a autoriek, ktorí tvoria v tomto meste. Pilotný projekt Otvorených ateliérov Štiavnice predstaví selekciu 10tich zaujímavých autorských ateliérov. Bude čas na diskusiu aj na Vaše otázky.

Lukáš Rohárik a Chytrô / Ivan Slovenčák / Vlado Oravec / Peter Jánošík /Arpád Pál / Matúš Lányi / Eva Škrovinová / Svätopluk Mikyta / Nico Krebs / Lucia Tkáčová / Kabinet grafiky (presný časový rozpis nižšie)

Keď začiatkom 70tych rokov odlieva konceptuálny umelec Rudolf Sikora (1946) svoj model výkričníka zo sádry, určite netuší aký ikonický objekt vytvára. (Pôvodne mal podľa neho vzniknúť 5 metrový monument, ktorý autor zamýšľal reinštalovať na rôznych verejných miestach v Československu.) Výkričník sprevádza Sikoru dodnes s malými zmenami ako autorský apel. Apel k autoritám, apel k politikom, ku komunite a jej jednotlivcom aj k sebe samému. Výkričník je jeho autorská licencia objavujúca sa na množstve sieťotlačí, grafík, kresieb, koláží. Zmnožuje sa, mení svoj povrch, ktorý je nositeľom hesiel, výziev, citácií. Na pozadí peknej štiavnickej krajiny je Sikorov výkričník aj o presahu globálnych enviromentálnych tém do regiónu. Banskou činnosťou zmenená panoráma okolia tejto turistickej destinácie ukrýva pod povrchom toxické skládky. Drevo v lesoch v chránených pásmach sa nekontrolovane ťaží a erózia pôdy mení charakter prírody. Civilizačná výstraha Sikoru zo 70tych rokov je aj dnes aktuálna.

Budovu vo vlastníctve VÚC, objekt bývalého gymnázia na ulici Gollnerovej-Gwerkovej 6, bol viac ako 2 roky prázdny, nefunkčný a nevyužívaný. Občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru (autor projektu Banská St a nica Contemporary) v spolupráci so súkromnou základnou školou Bakomi chce zmeniť tento priestor na nový model edukačno-kultúrnej inštitúcie.

Do budovy, ktorá plnila dlhé roky svoju funkciu školy vraciame život. Tento život je pôvodný, komunitný, ktorý pracuje s doteraz nepodchyteným potenciálom najmladších štiavničanov a ich najbližších (rodičia a starí rodičia) a prepája ho s novou formou nadstavby v podobe stretu so súčasným kreatívnym-umeleckým svetom. Prázdna školská budova bez vlastného genia loci sa mení na živú školu, v ktorej sa vychováva, vzdeláva, komunikuje, vystavuje, kde pracujú umelci, kde sa stretáva komunita a vznikajú nové kreatívne projekty.
ŠKOLA prepája pod jednu strechu súkromnú základnú školu a kultúrne centrum s výraznou verejnou zložkou, ktorú vypľňa špeciálny program pre obyvateľov mesta. Tento mostík smerom k verejnosti slúži ako platforma pre „výchovu“ budúcich „konzumentov“ inej ako stredoprúdovej kultúry. Uvedomujeme si dnešný akútny stav, s ktorým bojuje aj mestká kultúra a síce malú akceptáciu, návštevnosť kultúrnych aktivít stá- lymi obyvateľmi mesta. V meste nie je núdza o kvalitné koncerty, výstavy, festivaly, projekcie. Prečo na nich nevidieť viac Štiavničanov? Prečo je kultúra na poslednom mieste ich programu? Projekt ŠKOLA vytvára podmienky a prostredie práve pre intenzívne stimuly komunitných aktivít. Hlavným partnerom projektu je Banskobystrický samosprávny kraj. Kultúrne aktivity v objekte ŠKOLA bsc realizujeme za finančnej podory Fondu na podporu umenia.

vernisáž výstavy: sobota, 11.8.2018 od 19:30
Display BSC, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica

Počas umeleckej rezidencie v prestupnom móde stanice vytvoril autor vo fotografických predlohách nové vizuálne situácie a prepojenia. Jeho municiózna práca na malých formátoch nájdených diapozitívov je v kontraste s takmer deštrukčnými zásahmi, ktoré majú po vyzväčšovaní radikálnu grafickú estetiku.
XI.výstava v našich projektových priestoroch v centre mesta už čoskoro ako sprievodný program letného festivalu 4 ŽIvly.
Výstavu organizuje Banská St a nica Contemporary a je súčasťou ročnej dramaturgie tohto rezidenčného centra, ktoré v roku 2018 podporuje Fond na podporu umenia.

Rezidencia autora: 25.jún – 8.júl 2018
Otvorenie výstavy 7.júl 2018
Trvanie výstavy v priestore čakárne TEŽ Dolný Smokovec: do 15.august 2018
Výstava je prístupná 24 hodín denne.
Partneri: Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb a Fond na podporu umenia

Najnovšie maľby Luďka Rathouského (CZ) vznikali na prelome júna a júla 2018 v Dolnom Smokovci, v prítmí bývalého kina. Výsledný triptych je nainštalovaný len o pár desiatok metrov ďalej, v zatvorenej presklenenej čakárni stanice TEŽ. Maľby sú prepisom zažitej situácie – objavu zatiaľ utajeného pred masovými návštevníkmi Vysokých Tatier. Týmto objavom bola v zeleni ponorená, vegetáciou prerastená, značne deštruovaná drevená architektúra – korpus bývalej bobovej dráhy v Tatranskej Lomnici. Pre autora sa stala iniciačným bodom a tvorivým východiskom. Relikt minulosti, materiálová štruktúra vo fragmentoch môže pokojne odkazovať na niečo čo tu zostalo po predošlej civilizačnej vrstve. Medzi tým čo bolo a dneškom je radikálna zmena, prírodná katastrofa, dejinný zvrat, obrat… Koniec civilizácie nie je v dejinách ľudstva nič nové. Dnes lokácia pripomína archeologické vykopávky, kulisy z filmu o Indiana Jonesovi. Tento „chrám skazy“, mýtický koráb, monštrum uviaznuté v bažinách (nestálosť podložia bola jednou z negatív celej stavby) z konca sedemdesiatych rokov definitívne zanikol výchricou v roku 2004, ktorá drevené lamely na betónových pilónoch povytŕhala, pokrútila a poprelamovala a nanovo nakomponovala. (Sánkarska dráha bola v mieste tej neskoršej bobovej už začiatkom minulého stroročia. Prestavba v roku 1977 z nej urobila modernú stavbu s použitím celodreveného korpusu. Ten sa vyrábal v pridruženej výrobe pri JRD Mútne na Orave. Drevo z Oravy však nevydržalo ani proklamovaných 30 rokov.) Plynulá, rýchla dynamická jazda sánkárov a bobistov bola prerušená a stala sa len záznamom v histórii tatranského športu. Civilizácia narazila na mantinely klimatických podmienok. Odvtedy si príroda berie späť to, čo jej inžinierske teamy v presnej lineárnej geometrii naplánovali.

V poradí X. výstava v projektovom priestore Display BSC, ktorý organizačne a kurátorsky zastrešuje kultúrne centrum Banská St a nica Contemporary je venovaná novým maľbám a grafikám Jarmily Džuppovej (1984).
Autorka žije na geografickej a čiastočne aj umeleckej periférii Slovenska v Michalovciach. Patrí do silnej generácie absolventov Fakulty umení, Technickej univerzity v Košiciach (Ateliér grafiky a experimentálnej tvorby prof. Rudolfa Sikoru absolvovala v roku 2010). Na rozdiel od mediálne etablovaných „starších spolužiakov“ (Jaroslav Kyša, Svetlana Fialová, Ján Vasilko, Boris Sirka, Matúš Lányi) je Džuppová svojským outsiderom, introvertom, samorastom, ktorý sa na niekoľko rokov stratil z hľadáčika umeleckej scény. Jej neprítomnosť neznamenala nečinnosť. Džuppovej práce sú často formálne prirovnávané k autorom art-brut, so silným ilustrátorským východiskom a autorskou poetikou. Najnovšie grafiky a maľby rozvíjajú Džuppovej vnímanie každodenných životných okolností s jej vlastnou citlivosťou v nových perspektívach a nových výzvach.

Výstava je súčasťou ročnej dramaturgie kultúneho centra Banská St a nica, ktorú v roku 2018 finančne podporuje Fond na podporu umenia. Ďakujeme.

Rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary v spolupráci s obcou Ilija vyhlasujú otvorenú výzvu LIPA.
Hľadáme vizuálneho umelca/umelkyňu či kolektív autorov (výzva je otvorená aj pre umelcov zo zahraničia), ktorý by počas rezidenčného pobytu zrealizovali dielo vo verejnom priestore obce Ilija pri Banskej Štiavnici. Východiskom a limitom zároveň je existujúce torzo (dvojtorzo) 100 ročnej lipy, ktoré ostalo po výrube v zimných mesiacoch 2018 na pôvodnom mieste.
Jedná sa o 5-6m vysoké kmene pri potoku v centre obce.
Hľadáme originálny autorský prístup, projekt, ktorý by v kontexte tejto dediny (300 obyvateľov) priniesol nový názor s ohľadom na priestorové ako aj historické okolie a východisko. Podmienkou je schopnosť dielo zrealizovať počas 1 mesačnej rezidencie. Rezidencia je určená profesionálnym umelcom, absolventom vysokej umeleckej školy. Nie je určená amatérskym rezbárom ani študentom.