BANSKÁ ST A NICA

vernisáž výstavy: sobota, 11.8.2018 od 19:30
Display BSC, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica

Počas umeleckej rezidencie v prestupnom móde stanice vytvoril autor vo fotografických predlohách nové vizuálne situácie a prepojenia. Jeho municiózna práca na malých formátoch nájdených diapozitívov je v kontraste s takmer deštrukčnými zásahmi, ktoré majú po vyzväčšovaní radikálnu grafickú estetiku.
XI.výstava v našich projektových priestoroch v centre mesta už čoskoro ako sprievodný program letného festivalu 4 ŽIvly.
Výstavu organizuje Banská St a nica Contemporary a je súčasťou ročnej dramaturgie tohto rezidenčného centra, ktoré v roku 2018 podporuje Fond na podporu umenia.

Rezidencia autora: 25.jún – 8.júl 2018
Otvorenie výstavy 7.júl 2018
Trvanie výstavy v priestore čakárne TEŽ Dolný Smokovec: do 15.august 2018
Výstava je prístupná 24 hodín denne.
Partneri: Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb a Fond na podporu umenia

Najnovšie maľby Luďka Rathouského (CZ) vznikali na prelome júna a júla 2018 v Dolnom Smokovci, v prítmí bývalého kina. Výsledný triptych je nainštalovaný len o pár desiatok metrov ďalej, v zatvorenej presklenenej čakárni stanice TEŽ. Maľby sú prepisom zažitej situácie – objavu zatiaľ utajeného pred masovými návštevníkmi Vysokých Tatier. Týmto objavom bola v zeleni ponorená, vegetáciou prerastená, značne deštruovaná drevená architektúra – korpus bývalej bobovej dráhy v Tatranskej Lomnici. Pre autora sa stala iniciačným bodom a tvorivým východiskom. Relikt minulosti, materiálová štruktúra vo fragmentoch môže pokojne odkazovať na niečo čo tu zostalo po predošlej civilizačnej vrstve. Medzi tým čo bolo a dneškom je radikálna zmena, prírodná katastrofa, dejinný zvrat, obrat… Koniec civilizácie nie je v dejinách ľudstva nič nové. Dnes lokácia pripomína archeologické vykopávky, kulisy z filmu o Indiana Jonesovi. Tento „chrám skazy“, mýtický koráb, monštrum uviaznuté v bažinách (nestálosť podložia bola jednou z negatív celej stavby) z konca sedemdesiatych rokov definitívne zanikol výchricou v roku 2004, ktorá drevené lamely na betónových pilónoch povytŕhala, pokrútila a poprelamovala a nanovo nakomponovala. (Sánkarska dráha bola v mieste tej neskoršej bobovej už začiatkom minulého stroročia. Prestavba v roku 1977 z nej urobila modernú stavbu s použitím celodreveného korpusu. Ten sa vyrábal v pridruženej výrobe pri JRD Mútne na Orave. Drevo z Oravy však nevydržalo ani proklamovaných 30 rokov.) Plynulá, rýchla dynamická jazda sánkárov a bobistov bola prerušená a stala sa len záznamom v histórii tatranského športu. Civilizácia narazila na mantinely klimatických podmienok. Odvtedy si príroda berie späť to, čo jej inžinierske teamy v presnej lineárnej geometrii naplánovali.

V poradí X. výstava v projektovom priestore Display BSC, ktorý organizačne a kurátorsky zastrešuje kultúrne centrum Banská St a nica Contemporary je venovaná novým maľbám a grafikám Jarmily Džuppovej (1984).
Autorka žije na geografickej a čiastočne aj umeleckej periférii Slovenska v Michalovciach. Patrí do silnej generácie absolventov Fakulty umení, Technickej univerzity v Košiciach (Ateliér grafiky a experimentálnej tvorby prof. Rudolfa Sikoru absolvovala v roku 2010). Na rozdiel od mediálne etablovaných „starších spolužiakov“ (Jaroslav Kyša, Svetlana Fialová, Ján Vasilko, Boris Sirka, Matúš Lányi) je Džuppová svojským outsiderom, introvertom, samorastom, ktorý sa na niekoľko rokov stratil z hľadáčika umeleckej scény. Jej neprítomnosť neznamenala nečinnosť. Džuppovej práce sú často formálne prirovnávané k autorom art-brut, so silným ilustrátorským východiskom a autorskou poetikou. Najnovšie grafiky a maľby rozvíjajú Džuppovej vnímanie každodenných životných okolností s jej vlastnou citlivosťou v nových perspektívach a nových výzvach.

Výstava je súčasťou ročnej dramaturgie kultúneho centra Banská St a nica, ktorú v roku 2018 finančne podporuje Fond na podporu umenia. Ďakujeme.

Rezidenčné centrum Banská St a nica Contemporary v spolupráci s obcou Ilija vyhlasujú otvorenú výzvu LIPA.
Hľadáme vizuálneho umelca/umelkyňu či kolektív autorov (výzva je otvorená aj pre umelcov zo zahraničia), ktorý by počas rezidenčného pobytu zrealizovali dielo vo verejnom priestore obce Ilija pri Banskej Štiavnici. Východiskom a limitom zároveň je existujúce torzo (dvojtorzo) 100 ročnej lipy, ktoré ostalo po výrube v zimných mesiacoch 2018 na pôvodnom mieste.
Jedná sa o 5-6m vysoké kmene pri potoku v centre obce.
Hľadáme originálny autorský prístup, projekt, ktorý by v kontexte tejto dediny (300 obyvateľov) priniesol nový názor s ohľadom na priestorové ako aj historické okolie a východisko. Podmienkou je schopnosť dielo zrealizovať počas 1 mesačnej rezidencie. Rezidencia je určená profesionálnym umelcom, absolventom vysokej umeleckej školy. Nie je určená amatérskym rezbárom ani študentom.

Pre III. ročník projektu EDÍCIA bsc – hľadáme 1 autora alebo 1 autorku – zo Slovenska alebo z Čiech – skúsenosť s grafikou nie je podmienkou
Čo ponúkame? – v rámci mikrorezidencie (týždeň) – práca na sérii suchých ihiel – technické (grafický lis, rydlá atď), materiálové (zinkové plechy a Zerkall papier) a personálne zázemie (tlačiar a technologický konzultant) plne k dispozícii – honorár 200 Euro (autorská zmluva) – ubytovanie počas rezidencie priamo na Banskej St a nici – cestovné náklady z miesta pobytu do Banskej Štiavnice a späť

Deadline pre prihlášky: 20.apríl 2018
Na mailovú adresu .(Pre zobrazenie tejto e-mailovej adresy musíš mať zapnutý JavaScript) nám zasielajte:
Výber z Vášho CV (maximálne 10 strán)
Motivačný list.

Výstava Svätopluka Mikytu s názvom Hole in Flag v „Priestore ITO“ v Stuttgart chce narušiť kontemplatívnosť tohto malého projektového priestoru. Ako hovorí autor „Chcem nájazdom z „barbarského východu“ vniesť nepokoj do priestoru, kde sa dáva dôraz na stálosť a istoty.“ Práce na papieri z cyklu autorských tzv. pretlačí predstavujú východoeurópsku komplikovanosť, nestálosť, premenlivosť, intuitívnosť, divokosť a nedokončenosť – permanentnú transformáciu. Výstava sa zameriava na posledné obdobie autora, ktorý od roku 2014 pracuje kontinuálne na grafickej sérii s úplným popretím sofistikovaných grafických postupov. Linorez, monotypia, maľba, frotáž ale aj “grafika” písacieho stroja a vlastné autorské techniky sa tu stretávajú v mnohých vrstvách na jednej ploche.
Symbolicky je výstava „návratom“ Mikytu do mesta, kde má intenzívne kontakty ešte z vysokoškolských čias. Práve tu, na Akademie der Bildenden Kunste v Ateliéri Freie Grafik und Malerei prof. Wolfganga Gäfgena študoval medzi rokmi 1995-1997. Do mesta sa odvtedy pravidelne vracia.
Realizujeme s finančnou podporou z Fondu na podporu umenia.

vernisáž v nedeľu / Silvester / na pravé poludnie
Po minuloročnej, pilotnej „silvestrovskej vernisáži“, ktorá prezentovala grafické výstupy z dielne Banskej St a nice a na ktorú posledný deň v roku 2016 prišlo neuveriteľných 120 návštevníkov sme sa rozhodli z tejto akcie urobiť tradíciu. Opäť sa stretneme v našich malých, projektových priestoroch Display BSC, ktoré predstavujú celoročne umelcov – rezidentov centra Banská St a nica. Rozmerovo malý (cca 35m2) výstavný priestor na pôde Galérie J.Kollára v historickom centre Banskej Štiavnice sa zmení na „grafický kabinet“. Grafické práce trojice autorov vznikli v Banskej Štiavnici počas ich mikrorezidencií v roku 2017. Všetci traja sú dnes úspešnými autormi venujúcimi sa najmä médiu maľby. Pre EDÍCIU bsc vytvorili svoje vôbec prvé grafiky technikou suchá ihla.

25.11.-28.12.2017
Display BSC / Galéria J.Kollára, Banská Štiavnica

Najnovšia eko-poľovnícka séria veľkoplošných grafík linorytca Pala Čejku je smutno-ironickou ilustráciou stavu zakonzervovania živých bytostí. Včera ešte pobehovali po lesoch, poliach, stepiach, savanách a dnes sú ich schránky suvenírom, absurdným mementom mori v bizardných poľovníckych interiéroch.

Demeter (1975) patrí medzi solitérne postavy stále mladej slovenskej maľby. Konceptuálny presah jeho posledných prác, ktorými maľbu otvára do ďalších perspektív – inštalácia, koláž, architektúra, grafika je v slovenskom priestore unikátna. Tiež Demeterova radikálna defetišizácia vlastnej tvorby – produkcie. V rámci rezidencie autor realizuje sériu drevorezov, priamo vychádzajúcich z cyklu klasických portrétov, ktoré realizoval na svojej predošlej výstave v Žiline. Poctivo až starosvetsky vnímané zobrazenie portrétovanej osoby prepisuje do liniek drevorezu. Recyklačný rozmer tejto práce (rytie do samotných drevených rámov) sa otláča aj do charakteru – vizuálu.

Pred rokom sme počas realizácie projektu Tatrahundert objavili verejnosti uzavretú zastávku TEŽ v Dolnom Smokovci. Malá architektúra a jej hibernačný stav nás okamžite zaujali. V lete 2017 sme si stanicu prenajali, vyčistili a pozvali prvých umelcov. Počas októbra prezentujeme pilotnú výstavu, možný scenár, ktorý môže byť alternatívou pre využitie tejto nepotrebnej zastávky. Vzniká pracovný/rezidenčný/výstavný priestor TATRY 73.

“6 miliárd ľudí mi fandí, ale väčšina sa diví prečo to robím.” Tak znie úvodná replika hlavného hrdinu filmu Do neznáma (Approaching the Unknown) z roku 2016. Muž, vedec v ňom smeruje sám, v kozmickej lodi zo Zeme na Mars, s vedomím, že ide o cestu jednosmernú. Citát môže byť parafrázou k pocitu švajčiarskeho umelca Nico Krebsa, ktorý v bývalej čakárni zastávky , za zatvorenými dverami, odrážajúci otázky okoloidúcich zvedavcov vytváral v izolácii vlastné, umelecké prostredie.