Luděk Rathouský / rezidencia TATRY73/ výstava Tatranský Leviatan
Rezidencia autora: 25.jún – 8.júl 2018
Otvorenie výstavy 7.júl 2018
Trvanie výstavy v priestore čakárne TEŽ Dolný Smokovec: do 15.august 2018
Výstava je prístupná 24 hodín denne.
Partneri: Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb a Fond na podporu umenia
Najnovšie maľby Luďka Rathouského (CZ) vznikali na prelome júna a júla 2018 v Dolnom Smokovci, v prítmí bývalého kina. Výsledný triptych je nainštalovaný len o pár desiatok metrov ďalej, v zatvorenej presklenenej čakárni stanice TEŽ. Maľby sú prepisom zažitej situácie – objavu zatiaľ utajeného pred masovými návštevníkmi Vysokých Tatier. Týmto objavom bola v zeleni ponorená, vegetáciou prerastená, značne deštruovaná drevená architektúra – korpus bývalej bobovej dráhy v Tatranskej Lomnici. Pre autora sa stala iniciačným bodom a tvorivým východiskom. Relikt minulosti, materiálová štruktúra vo fragmentoch môže pokojne odkazovať na niečo čo tu zostalo po predošlej civilizačnej vrstve. Medzi tým čo bolo a dneškom je radikálna zmena, prírodná katastrofa, dejinný zvrat, obrat… Koniec civilizácie nie je v dejinách ľudstva nič nové. Dnes lokácia pripomína archeologické vykopávky, kulisy z filmu o Indiana Jonesovi. Tento „chrám skazy“, mýtický koráb, monštrum uviaznuté v bažinách (nestálosť podložia bola jednou z negatív celej stavby) z konca sedemdesiatych rokov definitívne zanikol výchricou v roku 2004, ktorá drevené lamely na betónových pilónoch povytŕhala, pokrútila a poprelamovala a nanovo nakomponovala. (Sánkarska dráha bola v mieste tej neskoršej bobovej už začiatkom minulého stroročia. Prestavba v roku 1977 z nej urobila modernú stavbu s použitím celodreveného korpusu. Ten sa vyrábal v pridruženej výrobe pri JRD Mútne na Orave. Drevo z Oravy však nevydržalo ani proklamovaných 30 rokov.) Plynulá, rýchla dynamická jazda sánkárov a bobistov bola prerušená a stala sa len záznamom v histórii tatranského športu. Civilizácia narazila na mantinely klimatických podmienok. Odvtedy si príroda berie späť to, čo jej inžinierske teamy v presnej lineárnej geometrii naplánovali.
Leviatan je morský netvor, ktorý sa spomína v Biblii aj v židovskej náboženskej literatúre. Ako Leviatan sa neskôr začal označovať každý morský netvor. Niektorí biblickí učenci považujú Leviatana za alegóriu síl chaosu, ktoré existovali už pred stvorením sveta.
Enviroment hodný reinštalácie v svetovej galérii bol silným zážitkom aj pre Rathouského. Prvé skice jeho Leviatana vznikali priamo na mieste. Autor si so skicárom a ceruzou v ruke bez použitia „rýchlych“ reprodukčných techník (digitálna fotografia) uchoval záznam z objaviteľského zážitku. Centrálne umiestnenie motívov jasne odkazuje na autorovu pasiu pre tabuľové maľby starých majstrov (gotika). Divákovu pozornosť upriamuje vo formáte na to najcennejšie. Fragmenty z čudesnej archiektúry, pokrútené ornamenty bývalej dráhy, vejáre vypadaných drevených lamiel povyšuje na relikviárové objekty ponorené do vegetácie strieborného, brondzového a zlatého florálneho ornamentu (športová klasifikácia). Takého, ktorý bol v malých obmenách súčasťou každej druhej domácnosti v nedávnych dejinných dekádach. Maliarsky valček, statusová záležitosť každej obývačky, vystriedali lacné plotre a tapety. 3 monumentálne maľby Rathouského sú pre niekoho ikonami pripománajúce domácu tradíciu maľby (sakrálnej aj profánnej), zhmotnením našich tradičných predstáv o hodnote v lineárnom čase dejín. Pre iného diváka to budú „len pekne namaľované obrazy. Jedno aj druhé je prípustné.
Luděk Rathouský (1975) absolvoval na Akademii výtvarných umění v Prahe (1999-2005). Jeho tvorba má dve polohy. Venuje sa súčasnej maľby a zároveň ako člen skupiny Rafani konceptuálnym multimediálnym projektom. Od roku 2010 je kurátorom Galerie Luxfer v České Skalici, ktorá prináša súčasné umenie do periférie malého, českého mesta. Od roku 2011 je vedúcim Ateliéru maľby II na Fakulte výtvarných umení, Technickej univerzity v Brne. Aktívne vystavuje, tvorí a pedagogicky pôsobí. Žije v Prahe.
BANSKÁ ST A NICA
novinky
rezidencie
TATRY 73
25. jún. 2018