Juliana Mrvová / rezidencia TATRY73 / výstava Bezzásahové územie
Na prelome novembra a decembra sú Tatry v móde oddychu. Babie leto je preč a zimná sezóna ešte nezačala. Turistov ubudlo a domáci naberajú energiu na ich ďalší prílev. V takomto medziobdobí sa tu ocitla maliara, cestovateľka ale aj záhradníčka Juliana Mrvová (1979). Doslova priletela z jedného zo svojich cestovateľských výjazdov, z New Yorku. Z hlučného, živého “veľkého jablka” sa na tri týždne “ukryla” do miest, ktoré pozná z detstva. V kine, len pár metrov vzdialenom od železničnej stanice Dolný Smokovec, rozrolovala veľké / biele /maliarske plátno a postupne ho zpĺňala zážitkami z výjazdov do tatranských kopcov. Výsledkom je “tatran- ský denník” plný zvierat, väčších aj menších obyvateľov lesa, ktorý sa spamätáva vlastnými silami z prírodnej katastrofy. Človek je na plátne personifikovaný autorkou a jej najbližšími. Sú to pamäťové stopy, ktoré sa aj počas aktuálneho pobytu snaží rekonštruovať. Už dnes je jasné, že sa do Tatier bude vracať častejšie.
Rezidencia autorky: 23.november – 14.december 2018
Otvorenie výstavy 15.december 2018 o 14:00
Trvanie výstavy v priestore čakárne TEŽ Dolný Smokovec: do 27.január 2019
Výstava je prístupná 24 hodín denne.
Partneri: Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, Villa Zvonica a Fond na podporu umenia
o obraze slovami autorky:
Bezzásahové územie je príbehom – ságou o Vysokých Tatrách realizovanou počas trojtýždňovej rezidencie v Dolnom Smokovci. Tematicky nadväzuje na obrazy denníkového charakteru, ktoré robím od roku 2013. Bezzsásahové územie je prvým plne ekologicky ladeným príbehom. V predchádza- júcich dielach napríklad z Litvy či Indie sa témy ekológie miesta a jeho špecifickej či chránenej fauny
a flóry vyskytovali, tu je však hlavným námetom obrazu les po tatranskej víchrici v roku 2004 tak ako ho stále na niektorých miestach vidno.
Popadané či odumierajúce stromy sa postupne rozkladajú na humus a poskytujú pôdu pre veľké množstvo živočíchov a hmyzu. V lese vidno viacerých obyvateľov Tatier ale symbolom až magickej schopnosti obnovy lesa sa stávajú neznáme rastliny exotického charakteru – tieto masožravé rastliny zo stolových hôr sú tu hyberbolou sily divočiny, ktorá sa zmocňuje lesa ponechaného na vlastný osud. Príbeh tohto lesa totiž nie je realitou a vzniká na základe spomienok, útržkov rozhovorov, zažitých príbehov počas a nielen počas troch týždňov v Tatrách. Kresby vznikali na výskumných výpravách do zimných Tatier, putovania vo víchrici či hlbokom snehu ale aj na základe fotografií z detstva. Takmer každodenná cesta Pod lesom do Nového Smokovca vedie okolo miesta, kde sme
s bratom objavovali divočinu smrekového lesa hneď za panelákom, stále je tam miesto, kde stál náš preslávený gýčopark (umelo vyrobená a vysadená minikrajinka) a bunker nad potokom kyselky. Úze- mie medzi stanicou a sídliskom bolo rozľahlým výskumným poľom, kde som odlievala stopy kún a jeleňov do sádry na biologickú olimpiádu a kde sme presádzali mini smriečky na výhodnejšie miesta. Budovali sa tu snehové iglú princípom kopania diery do snehovej kopy a v noci sme sledovali lane nalákané na zemiakové šupy v papierovej krabici.
Les okolo panelákov je dnes iný, ale naše poznanie z vývoja biotopov nám navráva, že práve teraz sa pomaly mení na magický les ktorý od praveku obývali divé zvery. A táto súčasná túžba po návrate do divočiny a láska k všetkému nedotknutému, ktorú u ľudí môžeme stále viac sledovať, sa napĺňa práve v lesoch ponechaných na vlastný vývoj. My tu síce sme a zažívame naše vlastné mikro-príbehy, avšak divočina sa nachádza hneď za domom.
Obraz Bezzásahové územie má charakter denníku či mentálnej mapy, kde sa časová následnosť ako aj pravidlá perspektívy či kompozície zámerne porušujú a dáva sa prednosť spomienkovej per- spektíve, ktorá si vyberá to, čo je pre náš osobný pohľad dôležitejšie. Putovanie krajinou sa uk- ladá do mini-výjavov, ktoré divák postupne objavuje. Ďalšou vrstvou bude fragmentácia obrazu
po nainštalovaní v čakárni stanice v Dolnom Smokovci, kde okná čakárne budú rámovať jednotlivé výjavy, meniace sa podľa polohy diváka.
Juliana Mrvová, december 2018
BANSKÁ ST A NICA
novinky
rezidencie
TATRY 73
23. nov. 2018