BANSKÁ ST A NICA

Lucia Tkáčová: Vlákna strát / výstava v PARTER BSC

V rokoch Veľkého zlomu sa rozmohla obyčaj očistiť sa pred vstupom do výstavy od slov. Príčinlivejší návštevníci sa pripravovali aj niekoľko dní vopred – preplachovali sa horkými soľami, slová a vety neprehĺtali a rovno ich, ledva nahryznuté, vypľúvali. Tí, čo prišli nepripravení, si pred galériou na poslednú chvíľu kupovali predražené lexikolaxatíva a lingvosomatické pudiče. Hrčky natrávených významov a vyvrátené jazyky čliapali do nádob pri vchode, odkiaľ ich zriadenci rozvážali späť do knižníc a škôl. Najdôležitejšie bolo zbaviť sa podstatných mien, slovies a čísloviek. V telách ich bolo veľa, často sa usádzali v tkanivových záhyboch a skrývali v cievnych riečištiach. Vypudzovanie bolo treba opakovať, niekedy aj viac krát. Predložky, spojky a častice šli ľahšie, stačil na ne prst v hrdle alebo pinzeta. Citoslovcia boli do tiel zažraté najhlbšie, nedali sa vyhnať ani najdrastickejšími metódami. Prax ukázala, že nebolo zlé ponechať si ich – vo výstave boli nezriedka užitočné. Telomysle zbavené slov po vstupe do galérie ovinuli mnohorozmerné vlákna: časové, hmotné, citové. Hustli a redli, usporiadané do sietí, zauzlené do významov, zamotané do chuchvalcov. Miestami sa spletali do heterotópnych tkanív, neobvyklých a bujnejúcich; mysle návštevníčok sa do nich zapletali ako muchy do pavučín. Vlákna rástli a odumierali, krehli a pĺzli. Vypadané z tiel aj vyvrhnuté z hlbín, obväzovali svet paliatívnym objatím. Koniec neurýchľovali, ani neodkladali. Pradená strát, rozmočené a mazľavé, sa strácali pod hladinou, kde sa nadúvala vina a žiaľ. Stačilo pustiť sa slamky a vojsť.

Na výstave spolupracovali: Greta Grega, Tamara Kametani, Zoltán Czakó, Daniel Rychlo, Roland Kánik, Rebeka Hruščová
Za podporu ďakujem Martinovi Piačkovi, Nicovi Krebsovi a Zuzane Bodnárovej

Vznik diel podporil formou štipendia Fond na podporu umenia.

BANSKÁ ST A NICA  novinky  PARTER BSC 
23. feb. 2022