Denisa Kollárová / rezidencia / október 2021
Denisa Kollárová je absolventkou Ateliéru ilustrácie a voľnej grafiky Dušana Kállaya na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Venuje sa klasickým grafickým technikám najmä linorezu. V poslednej dobe aj na základe vlastnej životnej situácie pracuje najmä na detských ilustráciách. Je štiavnický pobyt využila na nerušené laborovanie v grafickej dielni a prácu na väčších, farených linorytoch.
Ako si využila túto rezidenciu? Na čom si tu v Banskej Štiavnici pracovala/pracuješ ?
“Pracovala som na linorytových farebných sútlačiach, väčších rozmerov.
Zaoberala som sa westernovými vizuálmi, atmosférou, rôznymi kovbojskými postavami a ich štýlom, alebo prostredím, v ktorej sa v tej dobe žilo. Všeobecne na mňa westerny pôsobia ukľudnujúco, lebo ľudia v tej dobe žili v omnoho väčšom kontakte s prírodou. Neboli obklopení technológiou, miesto ťukania do mobilov, ťukali topánkami, kopali do rozbitých drevených vrát rôznych salónov a pili whisky. Z filmov mám veľmi rada Rýchlejší než smrť so Sharon Stone a hudba od Ennia Morricona ma často sprevádza. Ale teraz vážne, viem že to nebolo ľahké obdobie a ešte mám za domácu úlohu prečítať knihu Vrahovia mesiaca kvetov od Abysntu. Naprieč všetkými grafikami sa výnú, motajú, rôzne koreňe, je to moja dlhoročná téma grafík, ktorá ešte asi nejaký rok potrvá, lebo je to pre mňa vizuálne aj vnútorne nevyťažené.”
Je pre tvoju prácu izolácia nejakým spôsobom prospešná? Ak áno, ako?
“Samozrejme, v prípade tvorby by som bola najradšej izolovaná neustále, lebo čím je človek dlhšie sám, tým viac sa vie ponoriť a sústrediť na svoju tvorbu.”
Koronakríza narušila asi všetky naše istoty. Predstavuje pre teba ako umelkyňu aj nejaké nové výzvy alebo pozitíva? Ak áno, aké?
“Koronakríza sa mi nijako s tvorbou neprepája, možno až na to, že počas lockdownu sme s kolegynkou Katarínou Hutníkovou, riešili jeden projekt a nemohli sme sa stretávať v interiéri, tak sme v zime postávali všelikde v parkoch, skicovali a vymýšľali nápady.”
Začala si vnímať počas zmenenej situácie súvisiacej s koronou veci v inom svetle? Ako sa tento koronový čas premietol do tvojej umeleckej praxe? Naučil ťa niečo?
“Počas prvej vlny všetko na uliciach stíchlo, keď som si odmyslela všetkých vážne chorých a vyčerpaných zdravotníkov, bolo to v niečom veľmi osviežujúce, že planéta si s nami švihom ruky dokáže robiť čo chce a niečo takéto asi naozaj potrebuje. To boli také prvé myšlienky a potom ma viac krát napadlo, že matky na materskej teda aj ja, sme koľkokrát roky izolované od bežného života, v tom zmysle, že nechodíme do práce, nemôžme koľkokrát robiť, alebo ísť kam by sme chceli a v časoch korony sme všetci boli na tom tak isto, taká celospoločenská materská.”
Čo by si odkázala nasledujúcej generácii umelcov, ktorí nebudú mať skúsenosť zo života pred koronou?
“Neviem či by som niečo odkázala, myslím si že následujúce generácie budú mať viac skuseností aj starostí. Ale čas na tvorbu si určite nájdu.”
BANSKÁ ST A NICA
news
residency
Fri 01 Oct 2021