BANSKÁ ST A NICA

Autorky počas rezidenčného pobytu EXPORT vo švajčiarskom Berne pracujú na projekte s pracovným názvom “Sommerpause”. “Projekt odzrkadľuje obdobie, v ktorom sme sa na rezidencii ocitli, odkazuje na médium, s ktorým mimo iné pracujeme (zvuk), zároveň však reflektuje princípy, s ktorými sa kontinuálne zaoberáme (absencia hlavného aktéra, narativu, poukázanie na pozadie, prostredie).” vysvetľujú Gryboš a Zentková. Rezidenciu realizujeme s podporou Fondu na podporu umenia a v úzkej spolupráci s našim partnerom residency.ch.

Od profesie grafického dizajnéra (ktorým v tradičnom zmysle slova nikdy nebol) sa Drličiak vzďaľuje. Systém, premyslených vzťahov a matematicko-geometrických odkazov, ktorý používal v predošlej tvorbe (od logotypov po scénografiu) je v jeho najnovších prácach prekrytý rýdzou vizualitou voľného umenia. Fragmenty- malé objekty, prírodniny, nájdené materiály aj monumentálne (viac ako 200 ročné) torzo lipy zo štiavnickej Kalvárie, Drličiak opracováva a podriaďuje vnútornej (vlastnej) logike času a priestoru. Práve ČAS je kľúčovým pojmom pre čítanie všetkých vystavených objektov a kresieb.

Podnetom k vzniku projektu Tatrahundert bol objav skicáku s krajinnými motívmi Vysokých Tatier, datovaný vojnovým rokom 1916, ktorý v antikvariáte v Banskej Štiavnici našiel slovenský vizuálny umelec Svätopluk Mikyta. Túto vizuálnu výzvu sa rozhodol použiť a po 100 rokoch, na tie isté miesta vysiela skupinu súčasných autorov pracujúcich v rôznych médiách (kresba, maľba, inštalácia, fotografia, video).
Prezentácia prvých výstupov z projektuTatrahundert je pilotným predstavením projektu na Slovensku, priamo na mieste kde bol vo februári a marci 1916 ubytovaný autor pôvodných kresieb a akvarelov.

V rámci 6teho Zine and Self-Published Photo Book Fair v NYC sa predstaví aj inštalácia Petra Puklusa, zostavená z kníh Handbook to the Stars. Prvé vydanie knihy je aktuálne vypredané a my pripravujeme druhé, revidované vydanie na jeseň 2016.

Veľkoformátový rezidenčný formát už po 6krát iniciuje vznik nového, pôvodného diela pre stenu staničnej čakárne. Autor/Autorka či kolektív pracujú priamo na mieste a dielo, ktoré počas ich pobytu vznikne je vystavené nasledujúce mesiace priamo vo verejnom priestore. Staničnú halu tak mení na verejnú, staničnú galériu. Pre rok 2016 realizuje veľký formát pre Banskú St a nicu František Skála. Živá legenda, hyperaktívny, renesančný autor, sebaironizátor ktorý z veci nikým nepovšimnutých robí umelecké diela. Autor ilustrácií, grafík, priestorových objektov, architektúr, sôch a inštalácií, performer, hudobník, zberač a recyklátor, člen divadla Sklep, zakladajúci člen skupiny Tvrdohlaví, člen tajnej skupiny B.K.S. (Bude Konec Světa) a člen hneď niekoľkých hudobných telies (Finský Barock, Tros Sketos a Malý Taneční Orchestr Universal Praha).

V rámci rezidencie Drličiak pracuje s “torzom” lipy zo štiavnickej Kalvárie, ktorú sme mu od konca leta 2012 deponovali v staničnom parku.
Pôjde o “transfer”? “úkryt”? “raketu”? Pre autora, ktorý sa posledné roky venoval najmä grafickému dizajnu a scénografii pôjde o návrak k manuálnej, tvrdej robote, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť práce s drevom. Drličiak pracuje na peróne železničnej stanice, kontrolovaný cestujúcimi i návštevníkmi priestoru Banská St a nica. Interaktívnosť, rovnako ako proces je súčasťou projektu.

Séria analogových, čierno-bielych fotografií vznikla počas rezidenčného pobytu autorky v centre Banská St a nica Contemporary v roku 2013 a vznikala aj v banských /vydobytých/ priestoroch v štiavnickom regióne. V rámci vernisáže v piatok, 15.apríla sa uskutoční prezentácia rovnomennej autorskej knihy.
Komorný priestor Display BSC predstaví v roku 2016 štvoricu autorských projektov, ktoré vznikli počas rezidencií v umeleckom centre Banská St a nica Contemporary. “Ponuku expandovať do historického centra Štiavnice, ktorú sme dostali od Galérie Jozefa Kollára, vnímame ako možnosť predstaviť naše projekty a upozorniť divákov, návštevníkom mesta či jeho obyvateľov na paralelne existujúcu umeleckú produkciu, ktorú realizujeme od roku 2009 na priemyselnej periférii mesta v objekte železničnej stanice.” vysvetľujú iniciátori projektu Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta.

10 akvarelov a 13 perokresieb z Vysokých Tatier v nájdenom skicáku z roku 1916 tvorí vizuálny základ pre 15 autorov prichádzajúcich presne po 100 rokoch na konkrétne miesta, ktoré zobrazujú.
Nejde o skupinové sympózium ale o individuálnu reakciu v rôznych médiách na konkrétny priestor a čas prezentovaný konkrétnou, sto rokov starou, vizuálnou stopou.

Na jednodňových rezidenciách v Tatranskej Lomnici počas februára a marca 2016 participujú: Jakub Roček, Jan Čumlivski, Svätopluk Mikyta, Štefan Papčo, Lucia Papčová, Luďek Rathovský, Nico Krebs, Michal Moravčík, Johana Pošová, Juraj Gábor, Dominika Jackuliaková, Rastislav Podoba, Tomáš Džadoň, Peter Puklus a Peter Krupa Autorom vizuálu je Ondrej Jób

Projekt predstavuje výber z bohatého fotoarchívu mladej autorky, ktorá fotografovanie svojho najbližšieho okolia, navštívených miest a zažitých situácií považuje za prirodzený doplnok svojej kreatívnej profesie dizajnérky. Kniha je vizuálnou esejou, ktorej slová (fotografie) môže divák podľa vlastnej chuti „prehadzovať“ a vytvárať si nové, vlastné súvetia (fotodiptychy, fototriptychy).